Za vodou

Hoci je vyučený autoelektrikár, jeho najväčšou záľubou bol celý život šport. Vystriedal viacero povolaní, aby sa nakoniec dostal        k tomu vysnívanému

 

Pred deviatimi rokmi ukončil na našej  škole odbor autoelektrikár, no dnes pracuje v úplne inom odvetví. Talentovaný hádzanár vtedy ešte ani netušil, že šport ho očarí na toľko, že sa mu bude chcieť v živote venovať. Po ukončení nadstavbového štúdia na Spojenej škole Juraja Henischa putovali jeho kroky ihneď na Fakultu športu a telesnej výchovy do Prešova. Asi po dva a pol roku štúdia školu opustil. „Škola bol veľmi náročná, limity, ktoré sme museli spĺňať, boli oveľa náročnejšie ako na iných fakultách, napríklad v Banskej Bystrici či Bratislave. Skúšajúci púšťali k skúškam najmä vyvolených, ktorým to ockovia zaplatili. Nemalo zmysel ďalej študovať na tejto škole,“ zhodnotil svoje šance na vysokej škole. Hneď po neúspešnom štúdiu sa zamestnal na tenisových kurtoch klubu TK WLP Bardejov ako tenisový technik a správca. Tam tiež nezotrval dlho, lebo sa po roku rozhodol, že aj napriek nepriaznivým okolnostiam sa školu pokúsi dokončiť: „Hoci som na školu nemal najlepšie spomienky, niečo ma ťahalo naspäť, aby som ju dokončil a našiel si povolanie, ktoré by som chcel robiť celý život.“

Ani jeho druhý pokus nebol nakoniec úspešný. Ako jeden z mála mladých ľudí sa hneď po štúdiu zamestnal. V bardejovskej firme Madux, ktorá predávala okná, pracoval ako obchodný zástupca. „Po skoro troch rokoch som z firmy odišiel. Každý deň som lietal po celom východnom Slovensku za záujemcami o okná. Práca bola naozaj vyčerpávajúca a mňa už nebavil ten každodenný stereotyp,“ spomína dnes na svoje pôsobenie vo firme Marián.

Momentálne je Marián plavčíkom vo wellnesse v Bardejovských Kúpeľoch, no jeho cesta za touto vysnívanou prácou nebola vôbec jednoduchá. „Práca plavčíka sa mi od prvej chvíle zapáčila. Keď som sa od mojich známych a od mojej mamy, ktorá tam pracuje, dozvedel, že v novootvorenom wellness centre v Bardejovských Kúpeľoch vypísali konkurz na miesto plavčíka, okamžite som sa prihlásil. Nemal som však kurz, ktorý si táto práca vyžadovala. Konkurz však bol už o mesiac a najbližšie kurzy pre plavčíkov až o niekoľko mesiacov, preto som si myslel, že možnosť získania tejto práce je preč.“ Našťastie jedného dňa náhodne našiel na internete súkromný kurz, ktorý ponúkalo jedno z rekreačných stredísk na Slovensku. „Neváhal som ani sekundu a prihlásil som sa. Už o pár dní som cestoval do Bešeňovej, kde sa kurz konal, úspešne som ho absolvoval a miesto plavčíka nakoniec získal,“ s úsmevom hovorí o šťastí, ktoré ho stretlo. Po pohovore sa práve Marián stal novým plavčíkom Wellness Spa v Bardejovských Kúpeľoch. Prácu si časom veľmi obľúbil, i keď niekedy je jej až nad hlavu. „Niektoré dni sú pokojnejšie, iné zasa úplne chaotické. Na bezpečnosť ľudí tam dozerám ja, takže oddych v práci si nemôžem dovoliť.“ Aj keď jeho práca vyzerá v celku ľahko a možno aj nudne, opak je pravdou: „Stalo sa mi napríklad, že som musel vyhadzovať ľudí v podnapitom stave, či riešiť rôzne konflikty s turistami, najmä tými, ktorí do Kúpeľov prichádzajú z Ruska. Ale to k tejto práci akosi patrí a musím sa s tým vedieť vyrovnať.“

 

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Denis Sopko

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre