Prvá

Aby sa práca študentských samospráv vysokých škôl čo najviac zefektívnila, konal sa v októbri v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky prvý Konvent akademických senátov

Každá vysoká škola má svoju vlastnú autonómnu samosprávu. Ide o takzvané senáty, ktoré sa delia na malé,  fakultné, kde sa riešia otázky vnútrofakultných nariadení a návrhov, a potom veľké, teda celoškolské senáty, ktoré sú schvaľovacím, pripomienkovým a poradným orgánom vedenia školy. V senáte majú svoje zastúpenie zamestnanci aj študenti.  Niektoré vysoké školy okrem senátov majú napríklad študentské parlamenty. 

V októbri sa väčšinou píšu zápočtové písomky a v čase, keď sa moji spolužiaci pripravovali do školy, ja ako študentský senátor, jeden zo štyroch zástupcov za Žilinskú univerzitu, som sa zúčastnil historicky prvého Konventu akademických senátov.

Konferencia bola určená členom študentských častí akademických senátov (AS) slovenských vysokých škôl. Tento Konvent organizovala Študentská rada vysokých škôl, ktorá, podľa slov svojej predsedníčky Jany Šmelkovej, ako najvyšší zastupiteľský orgán študentov v našej republike má za úlohu zastrešiť študentských senátorov a vytvoriť tak komunitu reprezentácie vysokoškolákov. Konal sa v Národnej rade Slovenskej republiky v Bratislave a jeho úlohou bolo nastoliť problematické otázky a vzápätí o nich diskutovať.

Prvým problémom bolo poukázať na akademické samosprávy a na úlohu študenta v nej. O akademických samosprávach síce píše zákon o vysokých školách, ale laická verejnosť, či samotní študenti vysokých škôl o nich skoro nič nevedia. Preto je dôležité, aby senáty poukazovali na svoju existenciu, napríklad tak, že pri zápise by zástupca študentov z AS povedal novým žiakom o jeho fungovaní.

Ďalším problémom, ktorých sa diskusia týkala, bola vzájomná spolupráca študentov a zamestnancov vysokých škôl v rámci senátu. Konvent sa zhodol na tom, že by mali byť rovnocennými partnermi. Študenti a zamestnanci berú na seba zodpovednosť za to, čo sa deje a čo sa bude diať v akademickej obci príslušnej vysokej školy. Študenti z rôznych škôl sa vyjadrovali k vlastným samosprávam a vypovedali svoje vlastné skúsenosti jednak o neprofesionálnom prístupe v rámci AS, ale aj o fungujúcich systémoch, kde všetci kooperujú ako rodina s jasným cieľom, ktorý chcú dosiahnuť. Čestný hosť Konventu minister školstva Juraj Draxler potvrdil, že štruktúra akademickej samosprávy sa bude meniť, no, bohužiaľ, podrobnosti neuviedol. Jedným zo záverov diskusie bolo, aby nielen akademické samosprávy, ale aj vysoké školy participovali v rámci svojej autonómnej politiky. Tento kontakt je naozaj potrebný a, popravde, viac menej neexistuje.

Druhý blok prednášok otvoril profesor Jozef Masarik, ktorý hovoril o potrebách dobre fungujúcej spoločnosti, ku ktorým patrí bezpečnosť, sloboda, ekonomika a vzdelanie. Sme spoločnosť založená na kvalitnom vzdelaní, či lacnej pracovnej sile? Jeho slová smerovali k otázke: „Čo chce docieliť školstvo na Slovensku?“

Každá doterajšia vláda mala viac-menej jasno v tom, čo chce v školstve dosiahnuť, ale ani v jednom prípade sa nezhodovali v názoroch, pričom v spoločnosť prevláda presvedčenie, že naše vysoké školy nie sú dobré.  Naskytuje sa tak otázka, ako merať kvalitu školy. Na Slovensku klesá záujem o niektoré fakulty, najmä kvôli migrácii študentov do iných krajín. Na druhej strane záujem o atraktívne fakulty naďalej vzrastá, čo možno považovať za úspech a víziu do budúcnosti-majme kvalitné školy a bude o ne záujem.

Ostáva však množstvo nezodpovedaných otázok, ktoré samotná konferencia nepokryla a je nutné o nich naďalej diskutovať v rámci odborných diskusií, na ktorých, snáď, bude participovať nielen „vrchnosť“ medzi sebou, ale aj študenti vysokých škôl.

 

Autor článku: Damián Michalco 

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Janka Bosáková

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre