Podnikateľ

Najprv to vyzeralo, že bude autoelektrikárom, no nakoniec je    z neho úspešný podnikateľ. Gabriel Šinaľ je vlastníkom jednej   z najlepších bardejovských firiem na výrobu kovových brán

V roku 2005 vyštudoval odbor autoelektrikár. Dnes sa však venuje úplne inej práci. Za krátky čas pochodil Bratislavu, Sereď či Taliansko, no až doma našiel prácu, ktorá ho baví.

Jeho prvé kroky po štúdiu smerovali rovno do hlavného mesta. Tam sa zamestnal vo firme, ktorá sa zaoberala výrobou častí klimatizácií. V Bratislave zotrval pol roka. Neskôr sa firma presťahovala do Serede. Po asi dvoch rokoch práce v Seredi prišla lákavá ponuka na prácu v Taliansku: „Niekoľko ľudí malo záujem o túto prácu. Šéf ich však odmietol a spýtal sa ma, či by som to nechcel robiť ja. Ani na sekundu som nezapochyboval a ponuku som prijal,“ spomína dnes na toto obdobie Gabriel. Jeho výhodou bolo, že do práce nešiel sám, ale so svojím otcom, ktorý tam už dlhšiu dobu pracoval. V malom meste Boldo neďaleko Milána našiel svoje pracovné pôsobisko na ďalších päť rokov. Už prvé mesiace práce v novom závode boli náročné. „Prvý rok som mal každý deň len nočné služby. Keď som cez deň niečo vybavoval, vôbec som nemal na spánok čas. Bolo to naozaj náročné,“ okomentoval začiatky v novej práci. „Približne po piatich rokoch strávených v Taliansku som sa vrátil na Slovensko. Aj do Talianska dorazila kríza, začalo sa znižovanie platov a prepúšťanie. Práca v zahraničí už nebola tak výhodná ako niekedy, preto som odišiel.“

Po mesiaci strávenom na Slovensku sa rozhodol začať podnikať vo výrobe kovových brán. Voľba to bola sčasti náhodná: „Dlho som rozmýšľal, v akom odvetví začnem podnikať. Potom mi raz, keď som prechádzal okolo domov, napadlo, že by som mohol vyrábať brány. Ľudia chcú nové brány a myslím, že záujem o ne bude aj naďalej. Doma sme mali stroje, ktoré by sa dali využívať aj na ich výrobu, preto neboli moje podnikateľské začiatky až také ťažké.“

Na začiatku nebolo ponúk veľa, no po čase sa biznis rozbehol naplno. Jeho prvou zákazkou bolo stavanie brány pri penzióne v Raslaviciach. Postupne sa počet zákaziek začal zvyšovať, čím sa zvýšila aj  vyťaženosť firmy. Prácu už sám nestíhal, preto prijal do firmy dvoch zamestnancov, ktorí s ním pracujú dodnes. Stavanie brán nie je len jeho prácou, ale aj jeho záľubou. Svedčí o tom aj fakt, že nové typy brán si navrhuje úplne sám.

Okrem brán sa aktuálne firma zaoberá aj výrobou zábradlí či oplotení. Gabriel nepoprel ani možnosť rozšírenia firmy: „Každoročne je práce stále viac a viac. Hlavne v letných mesiacoch pracujeme každý deň skoro dvanásť hodín.“

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Denis Sopko

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre