Odborník na chlad

Ako jeden z prvých študentov vyštudoval na našej škole maturitný odbor, no po škole ho aj tak zlákalo Nemecko. V súčasnosti sa venuje práci v mraziarenskom priemysle, no svoju záľubu našiel aj v chove oviec

Miroslav Rohaľ patril v roku 1978 k prvým absolventom maturitného odboru mechanik nastavovač. Hoci od tej doby ubehlo už niekoľko desiatok rokov, vždy si na toto obdobie spomína len v dobrom. „Zo štúdia na strednej škole si už toho veľa nepamätám, no v mojej pamäti ostali najmä hodiny s triednym učiteľom Jozefom Hudákom, neskorším riaditeľom školy, či Elenou Friedrichovou, ktorá je v súčasnosti zástupkyňou školy,“ spomína na štúdium na strednej škole. V tom čase ešte neexistovalo na škole gymnázium, dokonca ani samostatná budova na praktickú výučbu. Preto bola škola rozdelená na prízemnú časť, kde boli dielne, a poschodie, kde žiaci absolvovali teoretickú výučbu. V tom čase nebolo raritou to, že odbornú školu navštevovali aj dievčatá. „V triede sme mali dve dievčatá, čo je v dnešnej dobe na odbornej škole dosť netypické. Hoci neboli tak zručné ako my, museli robiť presne to isté ako aj chlapci.“ 

Po úspešnej maturite odišiel Miroslav Rohaľ na vysokú školu vojenskú do Žiliny. Na tejto vysokej škole nevydržal dlho a po piatich mesiacoch odišiel na dva roky na vojnu. Po návrate z vojny smerovali jeho ďalšie kroky opäť do Žiliny. „Po vojne som sa vrátil späť do Žiliny. Tam som začal študovať na priemyselnej vysokej škole, ktorú som aj úspešne po štyroch rokoch ukončil,“ hovorí o období po návrate z vojny. Bezprostredne po absolvovaní vysokej školy nastúpil do práce. „ Po návrate zo Žiliny som sa zamestnal v elektrotechnickom priemysle priamo tu v Bardejove. Pracoval som ako vedúci prevádzky v jednej z bardejovských firiem na výrobu komponentov do televízorov.“

Jeho život zmenila revolúcia v roku 1989. Tesne po nej vycestoval za prácou do Nemecka, kde sa zamestnal u svojho švagra na statku s koňmi. Podľa jeho slov bola práca v zahraničí určite výhodnejšia ako práca u nás hlavne z pohľadu financií. „Práca v Nemecku bola určite lepšie zaplatená ako u nás, práve toto bolo hlavným podnetom môjho odchodu zo Slovenska. Čo ste tam spravili, to vám aj zaplatili,“ zhodnotil pomery v Nemecku. Na začiatku musel riešiť najmä jazykový problém. „Do Nemecka som išiel s tým, že po nemecky neviem ani slovo. Nemčinu som sa naučil tak, že som čítal nemecké knihy a popri tom som v televízií počúval relácie, aby sa mi nemčina dostala do uší,“ hovorí o tom, ako sa v cudzine učil jazyk.

Po asi desiatich rokoch strávených v Nemecku sa rozhodol vrátil späť na Slovensko. Tu postupne pracoval v Jase, či neskôr podnikal s výrobou plastových dielov. V súčasnosti spoločne so sestrou podniká v mraziarenskom priemysle. „V podstate ide o zmrazovanie produktov pre potravinové reťazce. Firma dovezie výrobky, napríklad chleby, žemle či kávu a my ich zmrazíme. Po niekoľkých mesiacoch sa naspäť rozmrazia a môžu sa predávať v obchodoch,“ hovorí o náplni svojej práce. Okrem toho sa Miroslav venuje aj chovu oviec. „Kúpili sme veľký pozemok, ktorý bolo treba kosiť. Preto sme kúpili aj ovečky, ktoré sú v podstate prírodné kosačky a pomáhajú nám, aby tento priestor nezarástol,“ približuje prečo mu po záhrade behajú ovce. Ako sám so smiechom hovorí, neboli cieľom, ale skôr prostriedkom, ako vyriešiť veľkú trávu na pozemku. Aj napriek tomu má z nich veľkú radosť.

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Denis Sopko

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre