O žurnalistike

Trinásteho februára sa všetci členovia časopisu Gymoš zúčastnili besedy s novinárom Martinom Šimečkom. Ten im rozprával nielen o svojom živote, ale hlavne o práci, ktorá ich spája

Martinovi Šimečkovi bývalý režim neumožnil dosiahnuť špeciálne vzdelanie, po škole pracoval ako ošetrovateľ, predavač, či kurič, no nakoniec svoje miesto našiel v práci novinára. Vystriedal množstvo denníkov-bol šéfredaktorom týždenníka Domino-fórum, neskôr šéfredaktorom denníka SME, potom šéfredaktorom a editorom českého časopisu Respekt. Od roku 2016 pracuje v Denníku N. Priznáva, že odmalička chcel byť spisovateľ, čo sa mu aj splnilo, pretože napísal aj zopár prozaických diel. Po rokoch skúseností vie, že byť publicistom je práca, ktorá si vyžaduje čas a dosť veľkú námahu. Sám priznáva, že svoje články opravoval aj trikrát, kým dostali finálnu podobu a mohli ísť do tlače. Zásluhou dlhoročných pracovných skúseností v oblasti médií Šimečka upozorňuje na noviny, správy, či internetové články, kde ľudia v žiadnom prípade nesmú veriť všetkému, čo čítajú.

Nie všetky zdroje sú spoľahlivé, častokrát len zavádzajú čitateľov. Niektoré denníky si dokonca dokážu vymyslieť taký titulok, ktorý sa absolútne nezhoduje so samotnou správou. Za spoľahlivé zdroje informácií Šimečka považuje zaručene Denník N, v ktorom momentálne pracuje, týždenníky Trend a Týždeň, denníky SME, Pravda, Rozhlas a televíziu Slovenska a Televíziu Markízu, avšak výrazne varuje pred článkami na internete. „Nedôverujte hocijakej informácii, ktorú objavíte na Facebooku. Primárne jej neverte, kým sa nepozriete na zdroj a neoveríte si túto informáciu ešte niekde inde,“ rázne upozornil na nedôverčivé zdroje.

Redaktorom Gymoša poskytol aj zopár rád o tom, ako napísať dobrý článok. Podľa jeho slov, teda z pohľadu novinára, je najdôležitejší titulok, perex a prvé dva odstavce, ktoré musia upútať čitateľa natoľko, že si prečíta celý článok do konca. „Ja ak píšem nejaký text, najdlhšie sa trápim s prvými dvoma odstavcami, ktoré musia byť zaujímavé, samozrejme pravdivé a musia čitateľovi ukázať, o čom ten celý text bude,“ hovorí z vlastnej skúsenosti. Tvrdí, že v čitateľovi musia vzbudiť zvedavosť. „Napríklad taký New York Times je známy tým, že sa snažia, aby prvý odstavec bol buď vtipný, alebo obsahoval metaforu či nejakú dramatickú udalosť zahrnutú v dvoch vetách.“

Kľúčovú rolu v každom novinárskom texte hrá titulok, no vymyslieť naozaj dobrý a zaujímavý názov článku nie je vôbec jednoduché. Šimečka tvrdí, že dobrý titulok by nemal obsahovať menej ako dve slová.

Urobiť rozhovor je podľa neho tiež neľahká úloha, pretože novinár sa na to musí dôkladne pripraviť. O danom človeku si musí naštudovať také množstvo informácií, aby dotyčný nemal pocit, že ho nepozná.  Novinár musí byť odvážny, pretože jeho povinnosťou je častokrát klásť aj nepríjemné otázky.

Keďže jeho prácou je nielen písanie článkov, ale aj ich úprava, teda editorstvo, priznáva, že byť editorom je naozaj náročné. „Dobrých editorov je naozaj málo, lebo je to dosť ťažká práca.“ Jeho úlohou je opraviť či zjednodušiť článok tak, aby mu čitateľ rozumel. „Musí upraviť text tak, aby bol zrozumiteľný, jasný, a čo najstručnejší. To znamená, že tam nesmú byť zbytočné slová. A to je teda dosť veľká drina,“ hovorí o svojej editorskej práci.

Na záver skonštatoval, že človek nepotrebuje mať vyštudovanú žurnalistiku na to, aby sa stal dobrým redaktorom. Podľa jeho slov sú dnes žiadanými hlavne odborníci z rôznych oblastí, v novinách ich kvalitne písať naučia za dva roky.

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Silvia Babčáková

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre