Konkurentka

Danka Bosáková dlho váhala medzi prácou zubárky a učiteľky. Odovzdávanie informácií mladším generáciám ju nakoniec očarilo natoľko, že sa rozhodla pre štúdium pedagogiky.

Po niekoľkoročnej prestávke, keď „dolné“ gymnázium nefungovalo, sa v roku 2000 jeho činnosť obnovila. V prvom školskom roku 2000/2001 sa otvorila jedna trieda, v nasledujúcom pribudla druhá. Danka Bosáková patrila v rokoch 2001 až 2005 medzi prvé študentky, ktoré po rokoch opäť zasadli do lavíc Gymnázia pri Spojenej škole Juraja Henischa. Hoci jej spolužiaci, či kamaráti išli študovať prevažne na Gymnázium Leonarda Stöckela, ona si vybrala „dolné“ kvôli netradičnosti. Osud sa trochu zahral a dnes je učiteľkou práve na spomínanom Gymnáziu Leonarda Stöckela. Výber svojej strednej školy aj napriek tomu vôbec neľutuje: „Učiteľský kolektív, ktorý nás učil, bol naozaj úžasný. Dodnes spomínam najmä na našu triednu Editu Paľuvovú a fyzikárku Vieru Slančovú, ktoré považujem za jedny z najlepších učiteliek, aké som v živote stretla.“

Pri príchode na strednú školu bola rozhodnutá stať sa zubárkou, no jej rozhodnutie sa po čase zmenilo. Počas štúdia na našej škole ju oslovila najmä biológia a geografia. „Mojimi obľúbenými predmetmi na strednej škole boli biológia a geografia. Už moja triedna učiteľka na základnej škole Oľga Turoková bola biologička. Zaujalo ma, s akým zanietením dokázala vysvetľovať javy, ktoré každodenne vidíme okolo seba, preto som práve k tomuto predmetu mala asi najbližší vzťah,“ hovorí o motivácií spojiť svoj život s týmto predmetom.

Keďže k jej záľubám patrí hra na saxafón, počas štúdia navštevovala folklórny krúžok učiteľky Márie Olejárovej. Vďaka tomu mala výborný vzťah aj so študentami odbornej školy, čo považuje za veľkú výhodu života na tejto škole. Po úspešných štyroch rokoch štúdia prišla rozhodujúca chvíľa – maturity. „Mojím najväčším strašiakom bol bezpochyby slovenský jazyk,“ zhodnotila svoje pocity pred maturitami. Nakoniec komisiu pobavila najmä odpoveďou z dejepisu, keď na otázku, čím je typická gotika a hlavne bardejovská Bazilika minor sv. Egídia, odpovedala veľmi spontánne: „Ja som gréckokatolíčka, ja do rímskokatolíckeho kostola nechodím.“ Komisiu tým samozrejme pobavila.

Po úspešnom absolvovaní štúdia na našej škole viedli jej ďalšie kroky do Košíc na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika. „Štúdium na vysokej škole je diametrálne odlišné od tej strednej. Žiaci majú voči profesorom oveľa väčší rešpekt,“ charakterizuje pomery na vysokej škole. Hoci v záverečnom ročníku chcela absolvovať prax na našej škole, fakulta jej to nedovolila. Namiesto toho ju absolvovala na Gymnáziu Leonarda Stöckela a aj keď nebola jednoduchá, nakoniec ju zvládla.

Hneď po skončení vysokoškolského štúdia podala žiadosť do zamestnania práve na našu školu. Učiteľov bolo však dosť, a tak sa zamestnala na škole, ktorá jej umožnila absolvovať vysokoškolskú prax. Dnes je veľmi spokojná, že môže učiť na tomto prestížnom gymnáziu. Aktuálne tam učí biológiu a geografiu. „Môjmu srdcu je bližšia geografia. Hoci mám rada aj biológiu, jej nevýhodou je, že sa ťažšie vyučuje. Je dosť postavená na vedeckých poznatkoch, čo asi ani žiaci veľmi neobľubujú. Keď však vidím nejaký posun u študentov, tak si stále vravím, že aj pri takom, pre niektorých študentov, nezáživnom predmete, ako je biológia, môže učiteľ zažívať pocit zadosťučinenia. A to si na svojej práci najviac vážim.“

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Denis Sopko

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre