Hľadá sa

Ani  stredná škola mu nedokázala ukázať smer, ktorému by sa chcel v živote venovať. Po úspešnej maturite vystriedal Rado Ondeček už niekoľko povolaní z úplne iných odvetví, no zatiaľ stále nenašiel to vysnívané

„Stužkovú slávnosť sme najskôr chceli zrušiť, nemali sme vôbec chuť oslavovať a tešiť sa. Nakoniec sme sa však zhodli na tom, že by to bola dobrá rozlúčka a zároveň pamiatka na nášho spolužiaka,“ hodnotí asi najsmutnejší rok na škole. V záverečnom ročníku prežíval Rado spoločne so svojimi spolužiakmi neľahké chvíle. Nečakane ich opustil jeden zo spolužiakov, ktorý nešťastne zahynul pri dopravnej nehode. „Boli to pre nás ťažké chvíle, dosť sme všetci smútili. Ešte teraz si pamätám, ako sme spolu nacvičovali program na našu stužkovú slávnosť, bohužiaľ, tú sme si už spolu neužili,“ spomína na najsmutnejšie dni na škole.

Hoci maturitný ročník nebol kvôli tejto udalosti už ani zďaleka ideálny, zbehol ako voda. „Pár týždňov po ukončení školského roka som vycestoval za prácou do Nemecka. Tam som pracoval na stavbe približne tri týždne, no potom som sa vrátil späť na Slovensko,“ spomína na obdobie bezprostredne po ukončení školy. Ani na Slovensku Rado nezaháľal a zamestnal sa v úplne inom pracovnom odvetví. „Po tom, ako som sa vrátil z Nemecka, som začal pracovať v jednej z bardejovských reštaurácií. Mojou náplňou práce bola najmä pomoc v kuchyni a rozvoz jedla.“

Ani v tejto práci nevydržal Rado dlhšie obdobie. „Po ukončení pracovnej činnosti v reštaurácií som ostal dlhšiu dobu nezamestnaný. Časom sa mi ozvala jedna známa, ktorá mi ponúkla prácu finančného poradcu. Keďže som vystriedal už rôzne povolania, tak som išiel skúsiť aj toto.“ Radovou náplňou práce v tejto firme bola najmä pomoc s hypotékami, sporeniami či kvalitnou investíciou peňazí. Ani v tejto práci sa však necítil najlepšie: „Vadilo mi hlavne, že musím chodiť každý deň oblečený v obleku, kravate, často komunikovať s ľuďmi, ba dokonca sa aj s nimi stretávať. Preto som aj v tejto práci skončil.“

Radovou poslednou a zároveň najdlhšou pracovnou činnosťou bola práca vyhadzovača v jednej z bardejovských herní. Hoci podľa jeho slov bola práca dobrá, na druhej strane hovorí aj o rizikách, ktoré so sebou prináša. „Táto práca je určite dosť riziková. Neraz sa stáva, že takúto herňu niekto vylúpi. Obavy mala aj obsluha, ktorá tam pracovala, preto bolo nevyhnutné mať v takejto herni ochranku,“ hovorí o možných rizikách práce v herni. Rado prácu vyhadzovača vykonával asi dva roky. „Časom ma táto práca prestala baviť. Veľkým problémom bolo aj to, že máte úplne otočený režim, keďže herňa funguje najmä v noci. To boli hlavné dôvody, prečo som z tejto práce odišiel,“ vymenúva príčiny, pre ktoré ani táto práca nebola jeho definitívnou.

Popri práci v herni si Rado príležitostne privyrábal ako vyhadzovač aj na rôznych diskotékach či iných podujatiach. V súčasnosti je Rado zástupcom firmy na upratovanie a deratizáciu. „Pomáham kamarátovi túto firmu rozbehnúť. V podstate je mojou úlohou zháňať zákazky, ľudí, či pomáhať pri nákupe strojov. Som v podstate jeho zástupca.“ V blízkej budúcnosti Rado plánuje začať s podnikaním. „Rád by som si spolu s kamarátom otvoril vlastnú prevádzku rýchleho občerstvenia,“ hovorí o svojich cieľoch do budúcna. Dúfa, že toto by už jeho život mohlo nasmerovať tým správnym smerom.

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Denis Sopko

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre