Bohoslovec

Je to pestré, zábavné a úplne normálne. Mamka hovorí, že sa učím „za farára“.

 

Chcel som písať a byť v obraze. Dlho som chcel študovať žurnalistiku, no zakotvil som na evanjelickej teológií. Možno pre niekoho nezvyčajný odbor, niekto by povedal, že až bláznivý, ale myslím, že ostávam v obraze a tiež aj celkom často píšem. Pretože som veriacim, mojím snom bolo svojou prácou a aj prostredníctvom štúdia slúžiť ľuďom a Bohu, ale naozaj nečakal som, že zakotvím na teológií.

Moje štúdium Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave nepatrí medzi masové ako napríklad právo alebo učiteľstvo. Na prednáškach nás nesedí sto ani tridsať. Je to oveľa komornejšie. Na niektorých vysokých školách pre veľké množstvo študentov rozdeľujú ročníky do tzv. „krúžkov“ po pätnásť až dvadsať ľudí. U nás jeden taký krúžok tvorí celý ročník, niekedy aj vo viacerých odboroch. Ale mám to rád. Počty vychádzajú z veľmi špecifického zamerania školy a smeru, ktorému sa jej absolventi budú v živote venovať.

Možno si predstavujete teologickú fakultu ako nejaký kláštor, kde v prísnom režime takmer nechodíme ani do spoločnosti, ale denne máme len pár hodín vychádzok, stále len sedíme nad knihami prípadne spievame nábožné piesne. Možno to platí inde, ale moderné teologické fakulty, medzi ktoré sa radíme aj my, sú takmer na nerozoznanie od iných vysokých škôl. Štúdium teológie je pestré na konfrontáciu s množstvom rôznych pohľadov, zábavné vo svojej rôznorodosti a úplne normálne ako každé iné štúdium.

Tým, že máme internát priamo v jednom areáli so školou, je život na fakulte so spolužiakmi omnoho intenzívnejší a ľahšie vnikajú priateľstvá naprieč ročníkmi a odbormi, ktoré by možno pri väčších školách asi neboli možné. Minulý rok som začal pomáhať s naším študentským časopisom Evanjelický teológ a tento semester som vstúpil do študentského Spolku J. M. Hurbana, ktorý okrem iného organizuje aj študentský život na fakulte. 

To, čo som sa za posledné mesiace naučil, je, že škola a jej požiadavky sú jedna vec a tie je treba dosiahnuť, ale druhá vec je to, čo človeka naozaj zaujíma a ako je človek ochotný sa tým zaoberať a snažiť sa o viac, než od neho očakávajú, aby neostal len priemerom, ale mohol sa stať odborníkom.

Som druhák a tak mám prvý, „oťukávací“ rok už úspešne za sebou. Bratislavu som si zamiloval, znie to neuveriteľne, ale áno, zamiloval. Život vysokoškoláka je iný, slobodnejší a zložitejší, ale zábavný a rýchly. Jeden môj kamarát raz povedal: „Užívaj si život a cestuj, kým študuješ, potom to už bude drahé a zložité.“

Práve teraz máme na vysokých školách skúškové obdobie zimného semestra. Tak držte palce.

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Emil Hankovský

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre