Vysoká

Nová jeseň, nový školský rok a s ním nová škola a otvárajúca sa ďalšia etapa môjho života. Tento rok sa mi začal večne ospevovaný vysokoškolský život

Prijali ma na Pedagogickú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove, kde študujem predškolskú a elementárnu pedagogiku, a momentálne mám za sebou úspešne zvládnutý prvý semester, na ktorý ale tak rýchlo nezabudnem.

Prvý semester na vysokej škole býva vraj najchaotickejší a najťažší. Pre mňa to však neplatilo, možno aj vďaka rôznym akciám, ktoré sa v škole usporadúvali. Najatraktívnejším pre mňa bol Deň Pedagogickej fakulty, ktorý sa niesol v téme Movie Star. Všetci sme sa prezliekli za filmovú postavu a dokonca aj niektorí profesori. Bol to vtipný deň plný zábavy a rôznych súťaží.

Pamätáte sa, s akými pocitmi ste prichádzali na strednú školu? Rovnako som sa cítila aj ja v prvý deň na vysokej, s tým rozdielom, že som mala viac očakávaní a viac obáv. Mojou prvou výzvou bolo nájsť v tej veľkej budove učebňu, kde sme mali prvú prednášku. Samozrejme som trocha poblúdila po chodbách a paradoxne vďaka tomu zo mňa opadol všetok stres. Táto škola na mňa zapôsobila perfektnou atmosférou. Na chodbe kreslá, lavičky, na ktorých sa dalo konečne pohodlne sedieť, a to najlepšie, vrecia na ležanie. Na stenách televízor, obrovské okna s výhľadom na stromy a k tomu upokojujúco pôsobiace drevené sochy. Od prvej chvíle sa mi prostredie školy páčilo. Ešte šťastnejšia som bola, keď som v mojej skupine spoznala dievčatá mojej „krvnej skupiny“. Každé ráno sa stretávame v našej školskej kaviarni Yogi´s coffe, kde majú tú najlepšiu kávu. Je to komfortné, nemusíme ísť do zimy a hľadať si miesto v preplnených kaviarňach. Blízko kaviarne sa nachádza veľký bufet, kde si môžeme v pokoji posedieť pri koláči, šaláte, ovocnom pohári a rôznych pochúťkach.

Škola je však aj o testoch. Aj keď som s výsledkami veľmi spokojná, okolnosti, za ktorých som sa na nich dostavila, boli občas dosť bizarné. Hneď na prvú skúšku som zaspala a keďže nemám internát a do školy dochádzam z Bardejova, ušiel mi vlak. Našťastie som mala k dispozícií auto, ale kvôli zasneženým cestám som na skúšku dorazila o pol hodiny neskôr. Neviem, akým zázrakom, ale test som mohla písať. Pri ďalšej skúške som mala opäť šťastie v nešťastí. Síce som vlak stihla, ale mal menšie meškanie a na skúšku som musela od stanice asi kilometer utekať. Zadýchaná a celá spotená som v poslednej minúte dobehla. To všetko ma presvedčilo, že je lepšie ráno vstať skôr a čakať istý čas na chodbe, ako sa vystavovať stresu.

Aj taký internátny spôsob života má veľa plusov a mínusov. „Veľmi dôležité je, ak máte na výber, zvoliť dobrý internát,“ tvrdí prváčka Anička Kašperová a s úsmevom dodáva: „Možno sa vám podarí vyhnúť sa spoločným záchodom a sprchám, ktoré sú na pokraji rozpadu.“  Ak dostanete dobrých spolubývajúcich a susedov, každý deň je o zábavu postarané, môžete si dlho pospať, máte blízko do klubov, nikto vás nekontroluje a hlavne nemusíte čakať v meste či na chodbe počas voľných hodín. „To najlepšie, čo mi bývanie na internáte dalo, je moja spolubývajúca, ktorá sa stala mojou skvelou kamarátkou, spoznala som tu úžasných ľudí, naučila som sa ignorovať občas hlučných susedov a mám blízko do školy aj na brigády,“ dodáva Anička.

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Piťo Gymoš

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre