Všetko o školách

Propagácia školám pomáha získať budúcich študentov. Jednou z možností sú aj veľtrhy vzdelávania

Otázku kam na vysokú školu si položí nejeden študent strednej školy. Orientovať sa medzi vysokými školami im pomáhajú nielen Dni otvorených dverí, ktoré jednotlivé univerzity či fakulty bežne organizujú, ale aj workshopy, ktoré sú na Slovensku posledných pár rokov organizované vďaka projektom, akým sú Gaudeamus a Study & Career Fair Vapac, ktoré sú dokonca podporované Ministerstvom školstva SR. Cieľom týchto workshopov, ktoré by sa dali vnímať aj ako veľtrhy vzdelávania, je prezentovať pomaturitné vzdelávanie na univerzitách a vysokých školách najmä zo Slovenska a Čiech. Veľtrhy sa konajú vo veľkých halách, keďže bežne je tam viac ako stopäťdesiat vystavovateľov, ako to bolo aj tohto roku v Agrokomplexe Nitra a v Aegon aréne v Bratislave, kde som ako senátor za Žilinskú univerzitu (ŽU) mal možnosť poskytovať informácie o vysokoškolskom vzdelávaní na Fakulte humanitných vied ŽU.

V rámci veľtrhov má každá vzdelávacia inštitúcia svoj „chlievik“, prenajatý priestor, ktorý je zvýraznený v grafike a farbách danej inštitúcie, aby každý vedel, o akú vysokú školu ide. Rovnako sú vo farbách danej školy alebo fakulty oblečení aj všetci vystavovatelia. Keďže som reprezentoval Fakultu humanitných vied a farbou fakulty je madženta (ružová), tak som mal na sebe oblečené ružové tričko, ktoré mi vonkoncom neprekážalo. Už od rána bol v hale čulý ruch, všetci sa poctivo pripravovali, aby boli o deviatej pripravení na nával potencionálnych študentov, ktorí prichádzali a rozhliadali sa, v akej krajine sa to nachádzajú, pretože z každej strany počúvali zvuky propagačných videí, informácie, postrkovanie letákov do rúk ... bláznovstvo. 

Každá vysoká škola okrem poskytovania informácii, či poradenstva rozdávala neskutočné množstvá propagačných materiálov. Naozaj, nechcelo sa mi veriť, že logo školy dokážu marketingové oddelenia dať nielen na klasické magnetky, perá, tašky či usb-ečka, ale dokonca aj na ovocné cukríky, škatuľky od mentoliek či fľaše minerálky. Mal som dojem, že pre žiaka tretieho alebo štvrtého ročníka strednej školy, ktorý nevie kam na vysokú školu, to bol len obrovský chaos.

Nechápal som politiku propagácie niektorých škôl, pretože nútiť nasilu niekomu rôzne letáky študijných odborov mi pripadalo kontraproduktívne. Niektorí z účastníkov vychádzali z haly akoby boli v knižnici, keďže v rukách mali kvantum kníh, brožúrok a papierov. Podľa môjho názoru, na otázku kam na vysokú školu vôbec nedostali odpoveď. Ja a moji kolegovia sme sa skôr snažili zaujať postoj, že potenciálnym záujemcom o štúdium povieme o možnostiach štúdia v rámci celej univerzity a potom podľa špecializácie študijných programov jednotlivých fakúlt. Jednoducho nám prišlo hlúpe ponúkať niečo, ak o to druhá strana neprejavila záujem. Mám pre budúcich vysokoškolákov jednu, podľa mňa dobrú radu.  Ak niekedy v budúcnosti pôjdete na veľtrhy vzdelávania, určite si pozrite, aké vysoké školy a inštitúcie sa budú propagovať - ich programy sú vyvesené na internete, pozrite si, čo by vás zaujímalo a na veľtrhu sa opýtajte konkrétne otázky, na ktoré vám budú musieť priamo odpovedať. Je totiž pre každého vystavovateľa, rovnako tak aj pre mňa, omnoho jednoduchšie rozprávať sa s ľuďmi, ktorí majú jasnú predstavu o tom, čo sa chcú dozvedieť, než sa snažiť za každú cenu zaujať niekoho, o kom ani netušíte, či ho to, čo hovoríte, naozaj zaujíma.

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Piťo Gymoš

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre