Nový svet

Keď som maturovala, povedala som si, že to je to najhoršie, čo ma mohlo postretnúť. Mám toľko veľa učenia. Vysokoškoláci sa majú super, veď majú len skúškové a celý semester pokoj

Dnes som vysokoškoláčkou aj ja a môj názor sa od základov zmenil. Napokon ma to privialo na Trnavskú univerzitu, kde študujem laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve. Trnavu som ako-tak poznala, lebo tu mám tetu, no keďže mám talent vôbec si nepamätať cestu, na začiatku som veľakrát prišla niekam, kde som vôbec nechcela. Ale má to veľkú výhodu, aspoň som objavila nové zákutia.

Za najväčšiu výhodu považujem svoj internát. Lepší som dostať ani nemohla. Mám ho asi päť minút od školy, a tak si pokojne môžem pospať, čo bol u mňa na strednej nezvyk, keďže som každé ráno dochádzala. Na internáte je pomerne ticho, na izbe sme len dve, pričom máme vlastnú kúpeľňu. Povedala som si wau, aký luxus. Nadšenie ma však prešlo hneď v prvý večer, keď som sa išla sprchovať. Voda tečie osem sekúnd. Povedala som si, tu sa budú super umývať vlasy. Aby toho nebolo málo, voda prestala tiecť úplne, a tak som si vlasy musela umyť v umývadle. Čo už, študentský život! Všeobecne boli moje obavy veľké. Prídem sem a nebudem môcť ani spať, všade bude hluk a ráno treba vstávať. No tu nič. Žiadne „chodbovice“ sa tu nekonajú, asi kvôli kamerám.

Tiež nezabudnem, ako sa prvý týždeň spustil požiarny poplach. Nikto nevedel, čo sa robí, všetci boli vyplašení, paradoxne utekali hore, namiesto toho, aby išli na prízemie. Španielky z prvého poschodia dokonca došli v pyžame. Napokon vysvitlo, že niekomu nevyšiel v kuchyni jeho kulinársky výtvor. No aspoň sme zistili, na čo máme na izbe rozhlas. Pesničky na dobré ráno z neho pravdepodobne nebudú.

Aj prvý týždeň v škole bol plný zmien. Musíte si zvyknúť na to, že prednáška netrvá len hodinu či dve, a hlavne, že vás to určite po čase prestane baviť počúvať. Budova školy, či už zvonku alebo zvnútra, pôsobí moderne. Najviac ma zaujali vaky na sedenie, kde sa môžete počas prestávky vyvaliť a oddýchnuť si. Hlavne, keď každé ráno musíte šliapať po schodoch až na piate poschodie, pričom už na treťom máte pocit, že ste na konci s dychom. 

Musím uznať, že na nový systém výučby som si zvykla pomerne rýchlo. Je pravdou, že to nebolo, ako som predpokladala, a ja sa nebudem musieť počas roka učiť. Testy sú tu každý týždeň. Niektoré predmety mi vôbec nesadli, lebo napríklad taká filozofia je pre mňa španielskou dedinou. Našťastie sme sa nakoniec skamarátili.

Najzábavnejším predmetom bola asi biofyzika, keďže sme mali aj cvičenia. „Najviac sa mi páčilo, keď sme merali rýchlosť vzduchu na rôznych stanovištiach pri škole. Keďže sme ani poriadne nevedeli, ako sa s tým prístrojom narába, začali sme utekať po parku, aby sa roztočila vrtuľa. Ľudia po nás pozerali ako po bláznoch,“ s úsmevom spomína spolužiačka Dáša Chomová.

Čo sa týka zábavy, niečo sa vždy nájde. Medzi najznámejší tu patrí Monkey club. Na ten mi ostanú spomienky nastálo, pretože hudba tam hrá tak hlasno, že ešte týždeň mi   z nej pískalo v ušiach. No aj toto patrí k vysokoškolskému životu. Je to nezabudnuteľná etapa v živote, ktorá je ešte len na začiatku. Odštartoval letný semester a uvidíme, čo nám prinesie.

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Piťo Gymoš

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre