Za mrežami

Aj keď si v istom okamihu života musel voliť medzi futbalom, pre ktorý žil, a prácou, nakoniec sa ako člen futbalového tímu Zboru väzenskej a justičnej stráže dostal až na majstrovstvá Európy 

Je to už dvanásť rokov, čo Patrik Gerčák naposledy zasadol do lavíc našej školy. Aj po dvanástich rokoch stále spomína na školu s úsmevom na tvári: „Na školu mám len dobré spomienky, či už sú to spomienky z futbalu, folklórneho súboru alebo z vyučovacích hodín. Som rád, že som chodil na túto školu a nikdy by som to nezmenil.“ Ako sám hovorí, typ školy mu vyhovoval aj vzhľadom k náročnosti futbalových tréningov, keďže v tomto období patril Patrik medzi hráčom Partizána Bardejov. „K môjmu odboru mechanik nastavovač patrila aj prax, čo mi veľmi vyhovovalo. Prax ma naučila veľa vecí robiť prakticky, mohli sme si všetko vyskúšať a na druhej strane som nemusel každý deň sedieť na knihami, čo mi vyhovovalo aj pri futbalových tréningoch,“ hovorí o výhodách praxe. Okrem toho, že Patrik patril medzi talentovaných a nádejných futbalistov, sa venoval aj spevu v školskom súbore. „V súbore sme boli naozaj skvelý kolektív, ktorému šéfovala skvelá učiteľka  Mária Olejárová. Nikdy nezabudnem na skúšky a vystúpenia, ktoré sme spolu absolvovali,“ spomína na svoje účinkovanie v školskom súbore.

Štyri roky na strednej škole ubehli ako voda a stredná škola sa pomaly chýlila ku koncu. Na konci svojho štúdia sa Patrik Gerčák spoločne so svojou triedou zapísali do histórie školy. Ako jedni z prvých sa namiesto stužkovej zúčastnili triedneho výletu do neďalekého Maďarska. „Vôbec neľutujem, že sme nemali stužkovú slávnosť. Výlet v Maďarsku si budem pamätať ešte dlho. S našou super triednou učiteľkou Ľubou Stašovou sme v Maďarsku pochodili nejedno super miesto, či už to boli termálne kúpaliská alebo vinné pivnice,“ spomína po rokoch.

Po ukončení štúdia sa Patrik naďalej venoval svojmu obľúbenému futbalu. Pomaly, ale isto musel začať myslieť aj na prácu. „Po škole som odišiel za prácou do Švajčiarska, kde som pracoval v poľnohospodárstve. Mal som tam rodinu, čiže z veľkej miery práve jej vďačím za to, že som sa tam dostal. Finančne bolo určite výhodnejšie pracovať tam, ako tu na Slovensku.“ Hoci náplň práce v Švajčiarsku nepatrila medzi najľahšie, Patrik sa tam stále vracal privyrobiť si. Po návrate na Slovensko patril medzi jeho záľuby stále futbal. Ten si zahral v neďalekom Kľušove, v Nemecku či dokonca mal šancu hrať aj najvyššiu slovenskú súťaž. „Mal o mňa záujem Ružomberok, ktorý hral najvyššiu slovenskú súťaž. Vtedy mi však prišla pracovná ponuka, o ktorú som mal záujem, preto som futbal musel dať bokom.“

Po asi polmesačnom školení, testoch a rôznych kurzoch sa Patrik stal členom väzenskej a justičnej stráže  Slovenskej republiky. „Začiatkom roka 2008 som nastúpil do väznice v Prešove, kde som pôsobil približne šesť mesiacov. Potom som prestúpil z Prešova do Bardejova, kde pracujem dodnes.“ Hoci by to možno nik nečakal, nakoniec ho samotná práce policajta dostala až na majstrovstvá Európy vo futbale. Patrik sa spoločne s ďalšími reprezentantmi Slovenska stal v rokoch 2014 a 2016 Majstrom Európy medzi väzenskými a justičnými zbormi. Nakoniec sa jeho práca opäť spojila s jeho záľubou.

 

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Denis Sopko

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre