Práca, ktorá baví

,,Byť učiteľom nie je vôbec jednoduché, ako si to niektorí myslia,“ hovorí učiteľka biológie a chémie Michaela Drotárová, ktorá je však presvedčená, že keby sa venovala inej práci, učiteľstvo by jej chýbalo

Spočiatku chcela robiť ručné práce, neskôr policajnú techničku a nakoniec učiteľstvo. V rozhovore pre Gymoš prezradila, ako sa dostala k povolaniu učiteľa a prečo svoje rozhodnutie neľutuje. 

 

Prečo ste si zvolili povolanie učiteľa? Čo rozhodlo o výbere biológie a chémie?

Rozhodnutie stať sa učiteľkou prišlo akosi prirodzene počas štúdia na gymnáziu, keď sme si v treťom ročníku vyberali predmety na maturitnú skúšku. Úplne jednoznačne som si vybrala biológiu. Veľmi ma bavila aj matematika. Na tú som sa nikdy nemusela extra pripravovať, stačilo poctivo písať domáce úlohy a učivu som rozumela. Nakoniec som si však ako predmet číslo dva vybrala chémiu, čo dodnes neľutujem. Chémiu som síce veľmi neobľubovala, ale zdalo sa mi, že je to vhodnejšia kombinácia k biológii. Po maturite som tieto predmety začala študovať na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach a práve tam som objavila čaro chémie a zistila som, že je to naozaj veda vied.

 

Čo vaše sny v detstve a na základnej škole?

Ešte pred nástupom na gymnázium som mala úplne iné sny. Od mala ma veľmi bavili ručné práce. Okolo mňa boli stále nejaké korálky, nite a látky. Šila som šaty pre Barbie, neskôr som sa pokúsila aj o nejaké oblečenie pre seba a keďže moja mama vo voľnom čase šila, stále som jej pripravovala strihy. Suseda, ktorá je krajčírka, si všimla, že mám k tomu vzťah. Na jej podnet som šla v deviatom ročníku na talentovky na Odevnú priemyslovku vo Svidníku v odbore módne návrhárstvo a modelárstvo. Na školu ma síce prijali, ale nakoniec som predsa len šla študovať na Gymnázium Leonarda Stöckela tu v Bardejove.

 

Je ťažšie učiť chémiu alebo biológiu? Čo učíte radšej?

           Myslím, že v každom predmete sa nájde učivo, ktoré obľubujú študenti viac a ktoré menej. To isté podľa mňa platí aj pre učiteľov. Všeobecne študenti menej obľubujú chémiu. Väčšinou sa radšej „nabiflia“ plno teórie, ako by mali premýšľať nad podstatou problému a spájať súvislosti. Ak by bola možnosť vyučovať chémiu stále v laboratóriu, bola by aj pre žiakov oveľa hravejšia a zábavnejšia. Ja mám veľmi rada pokusy, pomocou ktorých si toho žiak zapamätá a pochopí oveľa viac.

 

Aký máte vzťah k škole a žiakom?

Môj vzťah je pozitívny. Inak by som sa pre toto povolanie ani rozhodnúť nemohla. Byť učiteľom nie je vôbec jednoduché, ako si to niektorí myslia. Veď okrem toho, že žiaci majú prostredníctvom nás získať nové vedomosti a zručnosti, určite počas vyučovacieho procesu alebo záujmovej činnosti a rozhovorov mimo vyučovania formujeme ich osobnosti. Je to veľká zodpovednosť. Na druhej strane, aj nás žiaci mnohokrát motivujú a obohatia o niečo nové. Zažijeme s nimi mnoho pekných chvíľ.

 

Aká iná práca okrem učiteľstva by vás bavila?

Vždy ma to veľmi ťahalo k polícii, kde by som chcela robiť policajnú techničku alebo kriminalistku, ale akosi som sa o to doteraz nepokúsila a ostal to len sen. Keďže som počas vysokej školy veľa času trávila v laboratóriách, vedela by som si predstaviť aj prácu niekde vo vede, napríklad na kriminálnej expertíze. Učiteľstvo by mi však už chýbalo.

 

 

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Silvia Babčáková

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre