Od telesnej k písaniu

„Poéziu som mala vždy veľmi rada, pretože nás uvoľňuje, oslobodzuje od obyčajnosti. A ak sa človek vnútorne vyjadrí, cíti sa slobodnejšie“ tvrdí bardejovská spisovateľka Margita Poláková

Po ukončení Pedagogickej školy pre vzdelanie učiteľov národných škôl v Kežmarku učila telesnú výchovu na Základnej škole na Komenského ulici. Po odchode do dôchodku sa začala venovať svojej veľkej vášni, písaniu poézie a prózy. Inšpirovaná Remarquom, Dumasom či Puškinom doteraz vydala  štyri knihy.

 

Čo vás priviedlo k písaniu poézie a celkovo k písaniu kníh?

Nikdy som nemyslela, že budem niečo písať, lebo písanie nesúvisí s mojím bývalým povolaním. Celý život som sa venovala športu a vyučovala telesnú výchovu. Ale teraz ako človek, ktorý je už dlho na dôchodku, mám veľa voľného času.

 

Čo je vašou inšpiráciou pri písaní?

Zaujímalo a inšpirovalo ma všetko okolo mňa. Bola to príroda, ľudia a ich vzťahy, láska aj rodina. Svoje pocity som začala zapisovať ako jednoduché básne a keď sa ich nazbieralo viac, vznikla kniha.

 

Ako dlho sa venujete písaniu kníh?

Písať som začala veľmi neskoro, asi 65 ročná. Najprv som písala len články a básne do novín, ale neskôr som sa snažila napísať aj prózu. Po určitom čase postupne vyšli aj knihy. Tie píšem väčšinou pre ženy a mládež.

 

Ktorú zo svojich kníh máte najradšej a prečo?

Obyčajne má človek najradšej svoju prvú knihu, ktorá vyjde, pretože sa v nej často ukrýva veľa spomienok. No ja najviac spomienok na mladosť mám vo svojej druhej knihe Prvé dotyky.

 

Aké knihy podľa žánru máte najradšej?

Knihy som čítala už od detstva. Vždy boli mojou veľkou vášňou. Čítala som neustále a všetky žánre. Najradšej som mala svetovú klasiku, veľmi ma zaujímala aj história, cestopisy a v poslednej dobe čítam sci-fi a fantasy.

 

Čo pre vás znamená kniha?

Knihy pre mňa vždy znamenali veľa. Boli mojimi najlepšími priateľmi a možno aj práve preto, že som veľa čítala, som dokázala niečo napísať. Myslím si, že knihy majú veľmi dôležitú úlohu. Rozvíjajú tvorivé myslenie, cit, fantáziu a pôsobia na poznanie skutočných hodnôt. Napĺňajú túžbu po kráse a ukazujú kladné a záporné stránky života.

 

Aký máte vzťah ku knihám ?

Milujem knihy, bez nich by som nedokázala žiť. Keď sa do niektorej začítam, vôbec nevnímam okolitý svet. Najmä keď čítam knihy, ktorých dej sa odohráva v cudzích krajinách, hlavne v oriente. S tým súvisí aj moja láska k cestovaniu. Zatiaľ som precestovala viac ako štyridsať krajín.

 

Máte v pláne vydať nejakú ďalšiu knihu a ako sa bude volať?

Keďže striedam poéziu s prózou, ďalšia kniha bude zbierka básní pod názvom Slová mojej duše. Sú to len veršíky o našej Zemi, o ľuďoch, o láske a ich prepojení. Slová, ktoré pomôžu opísať pocity, vyjadriť myšlienky a túžby. Budú milou pamiatkou pre moju rodinu, pre moje deti.

 

Ako dlho trvá napísať knihu? Je to náročné?

Ak to človeku vychádza priamo zo srdca a píše to, čo cíti, tak je to rýchle. Ja osobne pri písaní básní nerozmýšľam a keď dostanem nejaký podnet, tak ju hneď napíšem. Básne píšem vtedy, keď ma niečo poteší, ako napríklad báseň Vnúčatká alebo keď ma niečo dojme, rozosmúti, dokonca nazlostí, pretože niektoré moje básne majú aj politický charakter.

 

Kde sa dajú kúpiť vaše knihy a ako sa volajú?

Dajú sa kúpiť v našej okresnej knižnici. Predávali ich aj v kníhkupectve Radosť na námestí. Prvá kniha sa volá Jednoduché rýmy, po nej nasledovali Prvé dotyky a Láska a život. Zatiaľ poslednou je román Nebráň sa láske a teraz sa chystá vyššie spomínaná  kniha Slová mojej duše.

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Veronika Poláková

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre