Dáva pozor

,,Mám pocit, že som sa v živote našiel. Skúsenosti som nabral v zahraničí. Nebyť neho, tak nie som tam, kde som,“ hovorí Martin Bakoš, konateľ a generálny riaditeľ stavebnej firmy Amberg Engineering Slovakia

Po dvaapolročnom postdoktorandskom pobyte na Technickej vysokej škole v Zürichu spolu so švajčiarskymi partnermi založil firmu a dnes, okrem iného, dozoruje aj výstavbu diaľnic. O tom, ako to funguje, porozprával časopisu Gymoš.

 

Ako dlho už pracujete v stavebníctve?

Firma bola založená v roku 2003.

 

Aká je náplň práce firmy, ktorú spoluvlastníte?

V podstate máme dve hlavné činnosti, projektujeme, vykonávame inžiniering, to znamená, že vybavujeme stavebné povolenia a územné rozhodnutia pod stavebný dozor. Robíme to v podstate pre všetky druhy stavieb, ale prioritne pre veľké dopravné stavby ako sú cesty, diaľnice, železnice, súčasťou ktorých sú mosty a tunely. No aj pre pozemné stavby, napríklad nemocnice, polyfunkčné aj rodinné domy alebo vodohospodárske stavby ako kanalizácie, vodovody či čističky odpadových vôd.

 

Na čom pracujete v súčasnosti?

Aktuálne sme v máji odovzdali projekt pre stavebné povolenie diaľnice Bratislava – Senec, kde sa má rozširovať úsek diaľnice na buď šesť alebo osem pruhov a dohliadame na diaľnicu v Svrčinovci a Skalitom. Minulý rok sme skončili dozor na úseku Jánovce - Jablonov, kde bol aj tunel Šibeník.

 

Aký je váš názor na kauzu Váhostav, ktorý neplatil svojim subdosávateľom?

Váhostav nebol prvý, to už začalo firmou TSS GRADE, čo je stavebná spoločnosť, ktorá robila najmä na železniciach, podobne sa správal aj Doprastav a Váhostav mal, dá sa povedať, smolu v tom, že pohár trpezlivosti pretiekol a samozrejme aj to pozadie spájané s podnikateľom Širokým nebolo možno najšťastnejšie.  A navyše sa nepredpokladalo, že sa ľudia ozvú. To znamená, že pravdepodobne na začiatku predpokladali, že tých pár percent, ktoré im chceli z dlžnej sumy vyplatiť, budú ľudia akceptovať. Tí sa však proti tomu postavili, čím vznikla spomínaná kauza a, myslím si, že to bola dosť veľká rana pre stavebníctvo.

 

Verejnosť žije v tom, že stavby, a špeciálne diaľnice, spolufinancované z Európskej únie sú výborným prostriedkom na obohatenie sa. Koľko je človek schopný zarobiť na úseku diaľnice?

Tu by som oponoval. Diaľnice, alebo aj stavby, ktoré sú spolufinancované z európskych peňazí, sú trošku inak kontrolované. To znamená, že sa vypíše súťaž na nejakú stavbu, vyberie sa zhotoviteľ, ktorý je najlacnejší, lebo jediné kritérium je cena, a následne na stavbu nastupujeme my ako stavebný dozor, ktorý ma za úlohu ustrážiť kvalitu, termín a financie. Tieto tendre na stavebný dozor vypisuje Národná diaľničná spoločnosť, čo je štátna akciová spoločnosť, takže my v podstate hájime záujmy štátnej akciovej spoločnosti, čiže štátu. Našou úlohou je teda dodržať čas, kvalitu a peniaze a nemôže sa stať, aspoň na našich stavbách, aby cena prekročila stanovenú hodnotu, akú mala rezerva, a tá býva maximálne desať percent.

 

Takže vlastne aj vy dostávate zákazky na základe výberového konania.  Koľko je firiem, ako je tá vaša na Slovensku?

Odpoviem na príklade. Minulý rok sa vypísala súťaž na tri veľké stavby, a to obchvat Prešov západ – Prešov juh, tunel Višňové, respektíve Hričovské podhradie. V podstate ostali v druhom kole, kde už sme dokladovali cenu, v súťaži dve alebo tri združenia po tri firmy, takže dohromady takých osem firiem môžem považovať za konkurenciu. Patria tu aj české firmy, firmy s maďarskými referenciami, dokonca aj poľské či nemecké. Takže sa nedá veľmi hovoriť o slovenskej konkurencii, veď aj my máme v podstate nejakých šesťdesiat percent švajčiarskeho kapitálu.

 

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Alexandra Hockicková

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre