Čítanie ako vášeň

„Kto má rád klasické veci, tak, ako sa hovorí, si tú knihu ovonia,“ hovorí o tom, prečo je kniha výnimočná, majiteľ bardejovského kníhkupectva Radosť Slavomír Katušin

Knihu považuje za klasiku, má však strach, že časom úplne vymizne. O povinnom čítaní v škole je presvedčený, že ponúka časom overenú kvalitu. Prečo je to tak, porozprával čitateľom Gymoša.

 

Čo pre vás všeobecne kniha znamená?

          Kniha je totálny relax, keď človek potrebuje vypnúť.

 

Ste typ, ktorý má na čítanie vyčlenený pravidelný čas alebo čítate vo chvíľach voľna?

          Ja čítam stále. Teraz takisto mám rozčítanú knihu a keď odídete, tak buď začnem čítať tú knihu, alebo nejaké časopisy.

 

Čo vy osobne považujete za klasiku?

            Povinné čítanie v škole, to sú tie veci. Teraz už medzi klasikou sú také diela, ktoré keď ja som začínal čítať pred rokmi, boli novinkami. Ale to povinné je rokmi vyskúšaná kvalita a myslím si, že ľudia, čo to dali do kníh, sa nemôžu mýliť. Možno sa sem-tam nájde niečo, čo je medzi povinnou školskou literatúrou a nedosahuje očakávanú umeleckú úroveň, ale väčšina je naozaj kvalitná.

 

Dá sa porovnať časopis s knihou čo sa týka obsahu a informácii?

             To sa nedá. Časopis, to je tento týždeň, na budúci týždeň iný a tak ďalej. Časopis má inú funkciu ako kniha. Tá má človeka uvoľniť a časopis ho má oboznámiť s niečím, čo sa stalo.

 

Ak by ste mali porovnať mládež a starších ľudí, kto nakupuje viac alebo kto má väčší záujem?

           Starší ľudia nakupujú viac, tam to je jasné, pretože oni majú tie návyky na knihy. Ale v poslednom období vidím, že aj mladí začínajú mať ku knihám pozitívny postoj. Je to tak, stále tu chodia „babky“, ktoré tu chodili, keď ešte boli mladé a takisto sú tu detská, ktoré chodia, kupujú a stále vidím, že ich bavia knihy. A to sú tí, čo knihy budú kupovať stále. Doba je rýchla a toto je taký ten pomalší systém, ale kto má rád klasické veci, tak, ako sa hovorí, si tú knihu ovonia. Všetci hovoria, že kniha je najmä o vôni a ten, kto má rád knihy, si ich kupovať bude.

 

Čo by ste odporučili čítať mládeži v dnešnej dobe, alebo čo sa najviac predáva u mládeži?

           Skôr čo by som neodporúčal. Čítať rôznych Mojsejov a takýchto ľudí, ktorí dávajú svoje „múdra“, lebo si myslím, že to nie sú múdri ľudia, ktorí by mali byť vzorom pre niekoho. To sú len také rýchlokvasky, opilci, preoperované „holky“ a myslím si, že toto nie je dobrý vzor. Človek potrebuje vypnúť, či študent, či pracujúci má vždycky nejaké starosti, no a kniha je od toho, že dokáže pomôcť tieto starosti vyriešiť alebo aspoň na ne na chvíľu zabudnúť. Ukáže, že nielen ja som v problémoch, ale sú aj iní ľudia, ktorí majú problémy a riešia ich, čo mňa môže inšpirovať. Len treba dať pozor na to, že ani v knihe nie sú všetky riešenia správne. V takom prípade to treba skúsiť inak.

 

Máte nejaký obľúbený žáner?

          Poslednou dobou fantasy a historické fantasy.

 

Takže sa viete vcítiť do príbehu?

          No v postate hej. Keď ma človek dobrú fantáziu, tak číta a sám si tvorí obraz. V tej knihe je síce napísané, že je človek tmavý, ale ten človek si tú tmavú urobí svoju, lebo fantázii sa medze nekladú a vtedy hlava ide perfektne.

 

Považujete knihu za zdroj vašich informácii a vedomosti?

          No v niektorých prípadoch áno. Pretože človek ani nevie, číta a ono mu to ostane v hlave a niekedy pri vhodnej chvíli, keď to bude potrebovať, tak si to vytiahne.

 

A ak by ste mohli tak čo by ste odkázali mládeži?

          Viac čítať a užívať si to.

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Veronika Poláková

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre