Zjednotenie

Dnes je jedným z najekonomickejších štátov Európy, s bohatou históriou a veľkou rozlohou na mape. No nie vždy tomu bolo tak

Najprv ako súčasť Franskej ríše, neskôr Svätá ríša rímska národa nemeckého. Už od čias stredoveku územie dnešného Nemecka pozostávalo z viacerých malých štátov.

Svätá ríša rímska národa nemeckého bol prvý pokus o zjednotenie týchto štátov cisárom Otom I v roku 962. Táto krajina však nedokázala spoločne fungovať ako jeden celok, boli tu rozbroje, štáty medzi sebou navzájom bojovali o do jej politiky zasahovali aj iné štáty, hlavne Rakúsko, Dánsko, Švédsko a Francúzsko. 

V 19. storočí sa ríša dostala pod nadvládu Napoleona Bonaparteho. V rokoch 1848/49 revolúcie v Európe zasiahli aj územie Nemecka. V tieto revolučné roky Nemci zatúžili po znovuzjednotení nemeckých štátov. Jedným z najsilnejších z týchto štátov bolo Prusko, ktorého sa obávalo aj susedné Rakúsko. Počas revolúcie sa vo Frankfurte zišlo Národné zhromaždenie, ktoré sa snažilo vypracovať úlohu Nemecka, ak by sa ho podarilo zjednotiť. No Nemci opäť dokázali, že sa nevedia zhodnúť, a preto sa vytvorili dve verzie zjednotenia. Na jednej strane tu bolo Veľkonemecký štát, ktorý by k nemeckým štátom pridal aj Rakúsko a na druhej Malonemecký, ktorý Rakúsko vo svojom novom štáte nechcel. Malonemecká koncepcia zvíťazila a ústava definovala Nemecko ako spolkový štát na čele s cisárom a ríšskym snemom. No pruský kráľ Fridrich Viliam IV. cisárstvo odmietol a revolúcia bola potlačená. Nemecké krajiny sa tak opäť dostali pod nadvládu Rakúska.

Zlom nastal v roku 1862, keď sa pruským predsedom vlády stal Otto von Bismarck. Ten sa snažil o vytvorenie silného jednotného nemeckého štátu s pruskou nadvládou. Napätie medzi Pruskom a Rakúskom silnelo a prepuklo až do prusko-rakúskej vojny. Keďže v tých rokoch Rakúsko muselo kvôli bojom s Talianskom prerozdeľovať svoju moc, Prusko vo vojne získavalo a na severe založilo Severonemecký spolok, ktorý pozostával z dvadsiatich dvoch štátov na sever od rieky Mohan. Kancelárom spolku sa stal Bismarck. Na juhu mal podľa plánov vzniknúť aj Juhonemecký spolok, no ten zostal len na papieri. Z východu si na nemecké štáty snažilo robiť nároky Francúzsko, a preto keď sa cítilo ohrozené spolkom, ktorý sa snažil získať aj voľný španielsky trón dosadením princa Leopolda a odvážil sa Francúzsko zosmiešniť, Francúzsko mu vyhlásilo vojnu.

V júni 1870 tak vypukla prusko-francúzska vojna, pričom Severonemeckému spolku pomáhali aj štáty z južného Nemecka. Presmerovanie francúzskej sily na nemecké krajiny napomohlo k zjednoteniu Talianska, na území ktorého malo Francúzsko svoje vojsko. Francúzi však boli v bitke pri Sedane napriek posilneniu porazení. Z francúzského cisárstva sa stala republika, ktorá uzavrela s Nemeckom prímerie a v prospech Nemecka sa vzdala územia Alsaska-Lotrinska. Vo Frankfurte bola podpísaná mierová zmluva. No táto zmluva konflikt medzi krajinami nevyriešila, ale prehĺbila. Ešte pred podpísaním mierovej zmluvy bolo 18. januára 1871 v Zrkadlovej sále vo Versaille slávnostne vyhlásené Nemecké cisárstvo, ktoré tvorilo dvadsaťpäť nemeckých štátov. Na čelo sa postavil pruský kráľ Wilhelm I. z rodu Hohenzollernovcov a ríšskym kancelárom sa stal Otto von Bismarck.

Po stáročiach pokusov sa tak nemecké krajiny konečne podarilo zjednotiť v jeden silný centralizovaný štát, ktorý sa stal dominantným v Európe a ktorý začal vzbudzovať obavy ostatných štátov.

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Michaela Ždiľová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre