Vojna s romantickým názvom

Máloktorý vojenský konflikt v histórii ľudstva sa môže pýšiť poetickejším názvom ako práve vojna ruží

Ide o spor dvoch anglických rodov- Lancasterovcov a Yorkovcov v boji o anglický trón. Pomenovanie vojna ruží tento spor dostal od sira Waltera Scotta v 19. storočí, a to podľa ruží v erboch oboch rodov. Znakom Lancasterovcov bola červená, Yorkovcov biela. Oba rody mali kráľovský pôvod, keďže pochádzali z potomkov kráľa Eduarda III. Plantageneta. Vojna trvala od roku 1455 do roku 1485.

Začala sa len pár rokov po skončení storočnej vojny medzi Anglickom a Francúzskom za vlády Henricha IV. Lancastera, keď bola krajina ešte oslabená. To, a ešte nespokojnosť s panovníkom, sa snažil využiť Richard, vojvoda z Yorku, aby sa dostal na anglický trón. Po prvýkrát sa stretli so zbraňami v rukách v uliciach St. Albans na sever od Londýna 22. mája 1455. Z tohto krviprelievania vyšli víťazne Yorkovci. Richard sa snažil Henricha presvedčiť o tom, že nebojuje proti nemu, ale proti jeho poradcom, no Henrich, po tom, ako Yorkovcom udelil amnestie, prepadol duševnej chorobe a do vojny sa namiesto neho postavila jeho manželka Margaréta z Anjou. Tá vyhlásila Yorkovcov za nepriateľov kráľa a odobrala im ich majetky.

Yorkovci sa preto stiahli do úzadia, poniektorí odišli do Francúzska a čakali na svoju chvíľu. Tá prišla, keď jeden z ich spojencov, vojvoda z Warwicku, zajal kráľa Henricha a spravil z neho bábku. Yorkovci počítali s tým, že aj keby zostal na tróne, po ňom by na trón nastúpil Richard. Tento plán však nevyšiel, oba rody na seba narazili v bitke pri Wakefielde, z ktorej už Yorkovci odchádzajú s ohromnými stratami a smrťou Richarda. Margaréte sa podarilo oslobodiť svojho manžela, no ten na trón znova nezasadol, pretože po smrti svojho otca Richarda sa k moci dostal jeho syn Eduard a v roku 1461 nastúpil na anglický trón ako Eduard IV..

Zmenou panovníka sa začal obnovovať poriadok nielen v Anglicku, ale pomaly sa urovnávali aj vzťahy Angličanov s Francúzskom. Eduard musel naďalej potláčať snahy Lancasterovcov, ktorí sa pokúšali vrátiť k moci. Dostal sa do sporu aj so spojencom svojho otca vojvodom Warwickom, lebo ten túžil po moci a kráľ odmietol vojvodu oženiť do francúzskej kráľovskej rodiny. Kvôli tejto nespokojnosti zradil svojich spojencov a pomohol Lancasterovcom k opätovnému zasadnutiu na trón.

Eduard ušiel do Burgundska, kde zostavil armádu a vrátil sa pomstiť. Warwicka zavraždil, dal zabiť aj kráľa Henricha, jeho manželku Margarétu zajal a znovu zasadol na trón. V krajine zaviedol opatrenia proti ďalším snahám protivníkov o trón, čím pobúril šľachtu. V roku 1483 aj on zomiera a korunu si nárokuje jeho brat Richard, ktorý sa sám korunuje za kráľa. Angličania ho ako panovníka nechceli, ich favoritom bol Henrich Tudor, ktorý po bitke pri Bosworthe 22. augusta 1485 Richarda porazil a stal sa Henrichom VII., kráľom anglickým. Oženil sa s dcérou Eduarda IV. a týmto zväzkom spojil bielu a červenú ružu do spoločného erbu rodu Tudorovcov. Henrich bol silným panovníkom, vďaka ktorému sa vládnucim rodom po Plantagenetovcoch stávajú Tudorovci. Obdobie jeho vlády sa pokladá za príchod renesancie do Anglicka.

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Michaela Ždiľová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre