Veľký muž

Tvorca americkej demokracie a jeden z najznámejších mužov Ameriky. V poradí 16. prezident USA Abrahám Lincoln bol prvý z republikánskej strany

Niektorí ho považujú dokonca za najlepšieho amerického prezidenta v histórii. Abraham Lincoln žil v rozpätí rokov 1809-1865. Narodil sa 12. februára 1809 v Kentucky v USA. Keď bol malý, jeho rodina sa sťahovala, najprv do Indiany, neskôr do Illinois. Začínal na pošte ako vedúci úradu, potom sa rozhodol pre politiku.

V roku 1834 len ako 25-ročný vyhral voľby do zákonodarného zboru štátu Illinois. Bol skutočne veľmi ambicióznym mužom s vycibrenou mysľou. V tej dobe mal aj právnickú prax a pri politickej činnosti sa nebál pracovať pomocou úskokov a zosmiešňovania svojich protivníkov. Za jednu z najväčších zlomových situácii v jeho živote sa považuje jeho súboj s Jamesom Shieldsom, ktorý sa našťastie neskončil zranením alebo smrťou, ale ospravedlnením z Lincolnovej strany. Rozhodol sa odísť z politiky, no v roku 1854 sa kvôli zákonu o Kansase a Nebraske, ktorý obsahoval pripojenie týchto štátov k USA a využívanie otrokov, vrátil späť.

V tomto období boli Spojené štáty nejednotné, boli tu veľké hospodárske rozdiely a na juhu bolo zavedené otrokárstvo ľudí dovážaných z Afriky. Lincoln však vystúpil so svojim prejavom o rozdelenom dome, v ktorom upozorňoval na to, že USA nemôžu fungovať, ak jedna ich časť bude hlásať slobodu a druhá presadzovať otrokársky systém, čo je úplný protiklad slobody. On sám bol za zrušenie otroctva. Jeho ambicióznosť sa vyplatila a 6. novembra 1860 vyhral prezidentské voľby a mohol zasadnúť do Bieleho domu ako šestnásty prezident Spojených štátov. Získanie tejto funkcie a preferovanie slobody v krajine však podnietilo jedenásť krajín na juhu USA, aby sa odtrhli od severu a založili Konfederované štáty americké. Mali vlastné hlavné mesto Richmond a prezidenta Jeffersona Davisa.

Podľa Lincolna mali aj domorodci dovážaní z Afriky, ktorí pracovali ako otroci na plantážach, mať volebné právo a americké občianstvo. Rozdiely týchto krajín, vzájomná nevraživosť a túžba po rovnosti občanov v štáte vyústili do občianskej vojny, ináč nazývanej aj vojna Sever proti Juhu. V čele vojny stáli dvaja úspešní velitelia-za Úniu generál Lee a za Konfederáciu generál Grant. Začala sa 12. apríla 1861 a spočiatku bol úspešnejší Juh. K tomuto víťazstvu prispievalo aj to, že obchodníci zo Severu videli svoju príležitosť na lepší obchod a predávali Juhu svoje zbrane. No hoci spočiatku Konfederácia víťazila, vojna sa skončila v jej neprospech, keď vojská Únie dobyli 9. apríla 1865 hlavné mesto Konfederácie Richmond. Táto vojna je považovaná za jednu z najväčších na území Spojených štátov. Zahynulo v nej okolo 635 000 ľudí. Napriek tomu, že vojna sa skončila, rozdiely naďalej pretrvávali. Obe krajiny sa potrebovali otriasť a pripraviť sa na zmeny, ktoré mali nastať.

14. apríla 1865 sa vo Fordovom divadle vo Washingtone konala oslava na počesť víťazstva vo vojne, ktorá však skončila tragicky. Počas predstavenia herec nespokojný s predstavou zrušenia otroctva John Wilkes Booth s výkrikom „Smrť tyranom!“ postrelil prezidenta Lincolna. Nasledujúci deň Abraham Lincoln na následky strelného zranenia zomrel. Po ňom sa nástupcom v prezidentskom kresle stal Andrew Johnson. Vraha Lincolna Boothsa zastrelili na úteku pár dní po atentáte. 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Michaela Ždiľová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre