Starí Rusi

Kyjevská Rus zasahovala do politiky aj dávno po svojom rozpade. Veľkú stopu zanechala v dnešných národoch Ukrajincov, Bielorusov, Rusov, Poliakov aj Slovákov

Názov Kyjevská Rus vytvorili historici v dnešnej dobe, keďže tento štát sa vo svojom období nazýval len Rus. Kyjevskú Rus tvorili pôvodne len kmene, ktoré sa začali časom formovať do kniežactiev, ako sa sami nazývali vládcovia týchto „provincií“. Títo obyvatelia sa nazývali Rusi.

Jeden z prvých slovanských štátov sa formoval v období deviateho až jedenásteho storočia v oblasti od strednej po východnú Európu. Názov Kyjevská Rus je nepresný, keďže jej centrum sa striedavo menilo v závislosti od vládnucej línie Rurikovcov, až do obdobia príchodu Mongolov. Vtedajšie členenie bolo rozdelené na Veľkokniežactvo Kyjevské, Vladimír-Suzdalské veľkokniežactvo, Kniežactvo Rjazaňské, či Veľkokniežactvo Novgorodské.

O týchto predkoch Slovanov máme len strohé informácie, keďže najstarší písomný prameň, letopis Povesť vremenných let, je až z dvanásteho storočia. V tomto letopise, svojou formou pripomínajúcim skôr báj, je spísaná pomsta kňažnej Oľgy, ktorá potrestala istých Drevjanov, pretože zabili jej muža Igora počas vyberania daní. Ďalej je tam zapísaný príchod Pečeňov do stepí severného Čiernomoria, ale aj ťaženie proti Byzancii. Veľmi cenné, mnohokrát úryvkové informácie, máme aj z cudzích prameňov. Medzi najvýznamnejšie patria listy z Byzantskej ríše, presnejšie od cisára Konštantína VII. Porfyrogennéta synovi Romanovi, ktoré obsahujú správy o susedných krajinách a národoch a zachytávajú aktuálnu situáciu politicko-etnických vzťahov východných Slovanov v polovici desiateho storočia.

Významnú úlohu v Kyjevskej Rusi zohrali aj ozbrojení kupci Varjagovia, ktorí prenikali zo severských krajín po riečnych tokoch, v danej oblasti dostatočne veľkých a vhodných na plavbu. V polovici deviateho storočia sa ustálila jedna z obchodných ciest, ktorá smerovala z dnešného pohľadu zo Švédska cez Baltské more po rieke Neve a ďalej do Čierneho mora a Byzantskej ríše. Stalo sa to v období, keď sa cesta vedúca cez Stredomorie stala nebezpečnou kvôli pirátskym nájazdom Arabov. Zároveň sa zo severských krajín na územie Kyjevskej Rusi sťahovalo obyvateľstvo so záujmom osídliť toto riedko zaľudnené územie. Následne Severskí Rusi, ako ich nazývali, boli kompletne poslovanštení alebo ugrofínozovaní, pričom zanikli aj ich severské priezviská. V Povesti vremenných let sa uvádza, že v Novgorode vládol od roku 862 Varjag Rurik, podľa ktorého sa nazýva aj celá neskoršia dynastia Rurikovcov.

Podľa kresťanskej tradície sa ako prvý v tejto oblasti pokúsil o christianizáciu apoštol Ondrej, ktorý mal viesť prvú misiu. Prvé doložené historické pokusy sú však pripisované konštantínopolskému patriarchovi Fotlovi. Nastoliť nové náboženstvo v Rusi sa rozhodol Vladimír I., ktorý si bol vedomý, že uctievanie už dosť zastaraných pohanských náboženstiev a nastolenie nových pomerov si vyžaduje zmenu náboženských zvykov. Najprv sa pokúsil o reformu pohanských náboženstiev, no neúspešne. Rozhodujúcim impulzom pre prijatie kresťanstva sa stali politické vzťahy s Konštantínopolom. V roku 987 sa na Vladimíra I. obrátil byzantský cisár Basileios III. so žiadosťou, aby mu knieža na základe zmlúv poskytol vojenskú pomoc na potlačenie vzbury vo vojsku. Ten mu poslal šesťtisíc vajaských bojovníkov, ktorí už zostali v cisárových službách a vytvorili základ pre slávnu osobnú gardu. Tieto vojská patrili medzi vtedajšiu elitu bojovníkov. Traduje sa, že keď si vtedajšie kniežatá vyberali, aké náboženstvo bude správne pre ich krajinu, volili medzi kresťanstvom a islamom. Údajne sa rozhodovali  medzi možnosťou pitia alkoholu, alebo mnohoženstvom, no bez alkoholu, čo poskytoval islam. Môžeme len tipovať, či toto nakoniec rozhodlo.

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Peter Buben

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre