Predlhá vojna

Každá vojna sa dá považovať za katastrofu, no vojny, ktoré trvajú dlhé roky, sú neporovnateľne ničivejšie ako ostatné

Jednou z najdlhších, a zároveň najničivejších v histórii ľudstva, bola tridsaťročná vojna.
Bol to konflikt medzi katolíkmi a protestantmi, ktorý zahrňoval celú Európu a mal päť etáp: českú vojnu (1618-1620), falckú vojnu (1620-1624), dánsku vojnu (1625-1629), švédsku vojnu (1630-1635) a švédsko- francúzsku vojnu (1635-1648). V sedemnástom storočí, takmer sto rokov po tom, ako Martin Luther reformoval katolicizmus a na dvere kostola vo Wittenbergu vyvesil svojich deväťdesiatpäť téz, sa cirkvi rozhodli proti sebe bojovať. Ale príčin vojny bolo hneď viacero. Vládnuci rod Habsburgovcov sa snažil o nadvládu v Európe, boli tu náboženské rozpory medzi katolíkmi a protestantmi, boj proti reformácii a snaha niektorých štátov o upevnenie svojej hospodárskej pozície.

Tridsaťročná vojna sa začala v roku 1618 českou vojnou, keď sa protestanti vzbúrili proti katolíckemu vladárovi Matejovi II. Habsburskému kvôli porušovaniu ich práv. V zúfalej snahe o slobodu vyhodili z okien Pražského hradu katolíckych miestodržiteľov. Tento čin je známy aj pod pojmom druhá pražská defenestrácia. Protestanti hľadali pomoc v Európe a našli ju v podobe nového českého kráľa Fridricha Falckého, avšak ten vládol len jednu zimu, pokiaľ ho armáda nového cisára Ferdinanda II. Habsburského nepremohla v bitke na Bielej hore roku 1620, a tým boli českí protestanti porazení a začalo ich prenasledovanie.

Falcká vojna sa odohrávala v Nemecku. Fridrich Falcký sa po neúspechu na Bielej hore snažil zvrátiť výsledok bitky vo svoj prospech, no prehral v súboji s Katolíckou ligou vedenou rakúskym generálom Tillym a stratil tak aj územie v Hornom Falcku.

V roku 1625 sa proti Katolíckej lige postavil dánsky panovník Kristián IV. V decembri tohto roku vznikla Haagská koalícia medzi Dánskom, Holandskom a Anglickom. Proti nej poslal cisár Ferdinand II. svoju armádu vedenú Tillym. Ten porazil dánskeho kráľa pri Luttere a spolu s habsburskou armádou zaútočili na Dánsko. Dánska vojna sa v roku 1629 skončila Lubeckým mierom.

Švédsko sa zapojilo do tridsaťročnej vojny s úmyslom pomáhať protestantom. Na čele s kráľom Gustávom II. Adoflom sa v roku 1630 vylodili v Pomoransku a prenikli až na juh Nemecka. Švédska vojna sa však smrťou panovníka skončila. V lete 1635 sa Švédsko spojilo s Francúzskom proti Španielsku, čím začala posledná etapa vojny.

Tridsaťročná vojna spustošila mnohé krajiny ako Bavorsko, Čechy, Sasko, Brandembursko a Porýnie. Kvôli vyčerpanosti z bojov, ktoré trvali nekonečných tridsať rokov, sa vojna nakoniec 24. októbra 1648 skončila podpísaním Vestfálskeho mieru. Víťazmi vojny sa stali Francúzsko, ktoré získalo územie po Rýn, Švédsko, ktorému pripadlo pobrežie Baltského mora a Brandembursko, ktoré dostalo do svojej moci Východné Pomoransko. Výsledkom vojny bolo aj to, že Nizozemsko a Švajčiarsko získali nezávislosť oslobodením sa od Rímskonemeckej ríše. Vznikla Holandská republika, Svätá ríša rímska sa rozpadla na 296 malých štátov, protestanské náboženstvo sa zrovnoprávnilo s katolíckym, Habsburgovci si posilnili svoju moc v Európe a prehĺbili sa hospodárske rozdiely medzi vyspelejšou západnou a zaostalejšou východnou Európou.

Vojna tiež priniesla množstvo vyhasnutých ľudských životov, epidémie, hlad a chudobu. Náboženské pomery sa ustanovili podľa princípu ,,čia zem, toho viera'' a vydržali až do napoleonských vojen.

Tridsaťročná vojna je so svojimi fatálnymi dôsledkami dôkazom toho, že náboženstvo by sa nemalo miešať s politikou. Dejiny však potvrdzujú, že aj keď cirkev neučí zabíjaniu, túžba po moci je často silnejšia ako morálne či náboženské princípy.

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Michaela Ždiľová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre