Krátky mier

Na Vianoce 1914 sa počas krutých bojov prvej svetovej vojny stala jedna z najčudnejších vecí v histórii

Vojna – jedno slovo, za ktorým sa skrýva množstvo utrpenia, samoty, smútku, strachu a smrti. Je známe, že žiadna vojna ešte nepriniesla nič dobré a nikdy ani neprinesie. Inak to nebolo ani s prvou svetovou vojnou, trvajúcou od roku 1914 do roku 1918.

Prvá svetová vojna nezasiahla len pár štátov, ale rovno celý svet. Vraždila ľudí, ničila rodiny, ľudskú psychiku, polia, domy a v neposlednom rade brala ľuďom nádej na lepšiu budúcnosť alebo vôbec vidinu nejakej ich budúcnosti. Bojovalo sa v zákopoch na troch frontoch – východnom (Rusko), južnom (Taliansko) a západnom (Francúzsko). Nemilosrdné ostreľovanie, bombardovanie a zabíjanie neustále pokračovalo, akoby nemalo mať konca. Po prvýkrát boli v tejto vojne použité aj nové zbrane, ako tanky, ponorky a bojové plyny. Následky týchto bojov boli skutočne obrovské. Zostali tu milióny mŕtvych, ktorých bolo potrebné pochovať, a ešte viac zranených, ktorí potrebovali ošetrenie. Okrem ľudských obetí svet zasiahli aj obrovské materiálne škody.

Bojovalo sa zo zákopov, kde bola špina, hlad, chlad a šírili sa rôzne choroby. Podmienky pre život vojakov boli na veľmi nízkej úrovni a neustále im hrozila smrť. Ale vojna mala aj svoje svetlé chvíľky, ktoré dokazujú, že aj napriek tomu, akej sme národnosti, na akej strane stojíme, či prečo bojujeme, sme všetci predsa len ľudia, ktorí aj cítia, nielen vraždia ako stroje. Vraví o tom aj jedna legenda o tzv. Vianočnom mieri.

Na Vianoce roku 1914 sa stalo niečo neuveriteľné, kedy vtedajší pápež Benedikt XV. vyšiel z jednou z mnohých svojich mierových iniciatív a oslovil bojujúce strany, aby prerušili boje počas vianočných sviatkov. Na výzvu však odpovedalo kladne iba cisárske Nemecko. Napriek tomu sa však v zákopoch (predovšetkým je známy príklad Ypres v Belgicku) predsa len šírila vianočná atmosféra. Vojaci mali vianočné stromčeky so sviečkami, zo svojich domovov dostávali vianočné balíčky a nocou sa niesli z oboch strán zákopov vianočné koledy. Vojaci na oboch stranách opustili zákopy a v dočasnej mierovej chvíli si navzájom želali šťastné a požehnané sviatky, spolu sa spoznávali, podávali si ruky, smiali sa a tešili zo sviatkov pokoja, ktorými tentoraz skutočne boli. Boli to aj chvíle využité na pochovávanie padlých vojakov na území nikoho. Na Prvý sviatok vianočný sa dokonca konala aj polnočná omša v latinčine pre všetkých bojujúcich vojakov.

Francúzski bojovníci mali zákaz zúčastňovať sa takéhoto prímeria, preto sa odohrávalo najmä medzi nemeckými, britskými a belgickými vojakmi. Tiež sa povráva, že vraj počas týchto Vianoc bavorskí a britskí vojaci hrali spolu futbal, a preto nad niektorými zákopmi vial nápis: „Gloria in excelsis Deo, et in terra pax hominibus bone voluntatis!" (Sláva Bohu na výsostiach a na Zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!). Tento mierový čas sa nepáčil hlavne nadriadeným mocnostiam, ktoré hnali svojich vojakov späť do zákopov.

Sviatky však skončili a vojna, bohužiaľ, pokračovala ďalej. Už to ale viac nemohlo byť také ako predtým. Vianočný mier, ako to ľudia nazvali, sa viac už nezopakoval, ale navždy zostal vrytý v mysliach vojakov.

O vianočnom prímerí uprostred desivej vojny bol nakrútený aj film s originálnym názvom „Joyeux Noel“, teda „Šťastné a veselé“.

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Michaela Ždiľová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre