Dedinka v údolí

Malebná obec ležiaca v Nízkych Beskydách severne od Bardejova. Takáto je Jedlinka, na prvý pohľad malá, nenápadná dedinka, no predsa poznačená svojou históriou

Podľa hory Makovica v Nízkych Beskydách dostala svoj názov celá pohraničná oblasť, ktorá sa rozprestiera od Zborova až po Dukliansky priesmyk. „Podľa starých záznamov a výpovedí jej názov pochádza z priezviska Mak, o ktorom vieme len to, že žil v danom období a že mu maďarský kráľ Vojtech podaroval Zborovský hrad, aby udržiaval v tejto oblasti kráľovský poriadok,“ cituje z miestnej kroniky kronikár obce Jedlinka Andrej Halecký.  V tejto oblasti bohatej na historické javy si už od dávna zakladali neveľké obce a osady občania, ktorí boli nútení slúžiť mocným feudálom. V tejto oblasti vznikla aj malá dedinka Jedlinka. „Najstaršia správa o nej je z roku 1559, keď šľachtica Gašpara Šerédiho uviedli do vlastníctva panstva Makovica, ku ktorému patrila aj Jedlinka. Odhaduje sa, že vznikla niekde v polovici 16. storočia. Vybudovali ju usadlíci spolu so šoltysom (funkcia, ktorú udeľoval zemepána na osídlenie nového územia) podľa takzvaného zákupného práva,“ pokračuje Halecký.

Názov dostala prevzatím staršieho pomenovania zalesneného údolia, v ktorom sa hojne vyskytovali jedle. „S týmto názvom sa prvýkrát stretávame v 17. storočí. V roku 1567 tu hospodárili štyri sedliacke domácnosti na polovičných usadlostiach.  V roku 1600 bolo v sídlisku sedem obývaných poddanských domov a obydlie šoltysa. Šoltysovstvo s mlynom patrilo štyrom domácnostiam. Chudobné sedliacke domácnosti tvorili väčšinu obyvateľstva. Jedlinka patrila k dedinám s rusínskym obyvateľstvom. Je pravdou, že tento jazyk dodnes počuť na každom kroku.“

Aj Jedlinku, podobne ako iné obce na Slovensku, postihla v minulosti maďarizácia. Jej názov sa v úradných dokumentoch neuvádzal ako Jedlinka, ale ako Borókas. Celková výmera obce je 420 hektárov. V roku 1711 sa obec vyľudnila útekom poddaných, no už v roku 1797 mala dvadsaťšesť domov a 151 obyvateľov.  V roku 1828 dokonca štyridsať dva domov a 316 obyvateľov.

Za prvej ČSR sa ľudia zaoberali poľnohospodárstvom, obchodom a povozníctvom, neskôr za socializmu, v roku 1959, založili družstvo. „Počas obdobia prvej svetovej vojny, v zimných mesiacoch v roku 1914-1915, neďaleko od obce boli veľké boje o horu Kaštelik, kde zahynulo okolo desať tisíc vojakov ruských a rakúsko-uhorských vojsk. Plač a skonanie bolo počuť až do obce,“ spomína Halecký na ťažké obdobie. Časť vojska bola pochovaná v Hutke, pod pamätnou Dalňou horou na Niklovskom chotári. Boj o spomenutú horu bol vedený prevažne zbraňou jednotlivca, puškami a bodákmi. Najviac vojakov padlo pri boji s bodákmi. Do boja tiež zasiahlo ruské jazdectvo Kozáci. Ruskí vojaci ťahali svoje dela cez obec, hore Jedlinským chotárom, cez lúku „pasienku“ až na Smilňanský vrch, odkiaľ spravili cestu, ktorá funguje dodnes, pamätne nazvaná Moskaľská dráha.

Druhá svetová vojna síce nejako zásadne nezasiahla obec, no poznačila obyvateľov a ich rodiny navždy. V kronike sa uvádza, že ruské lietadlo, postrelené nad Nižnou Poliankou, letelo zotrvačnosťou ďalej, zatiaľ čo navigátor vyskočil, avšak padák sa mu neotvoril. Letec, ktorý ostal v lietadle s ním, pristál na území Jedlinky pod lesom a snažil sa o útek do lesa, ale nemeckí vojaci ho guľometmi prinútili vzdať sa. Vojaka ošetrili a následne odviezli so sebou, trosky lietadla odtiahli ku vtedajšej škole. „Počas bojov, v období, keď sa približovali sovietske vojská, boli vyslaní slovenskí vojaci smerom na Poľsko, aby bránili a nepustili Rusov bližšie. Týchto vojakov viezol môj dedo na voze s koňom. Počas príchodu späť domov sa kvôli počasiu nachladol a dostal zápal pľúc, na ktorý následne skonal,“ spomína na vojnu obyvateľ obce Peter Buben.

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Peter Buben

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre