Bohatý les

V minulosti bola obklopená hustými lesmi, v ktorých rástli najmä topole, čo sa odrazilo aj v samotnom názve. Obec Richvald sa označovala ako Reichwald, čo v preklade znamená „bohatý les“

V severovýchodnej časti Slovenska, na hranici Čergovského pohoria a Ondavskej vrchoviny sa rozprestiera obec Richvald. Svoje pomenovanie v minulosti získala z nemeckého slova Reichwald, čo znamená „bohatý les". Symbolom sú aj topole v erbe obce.

Najstaršie zmienky o Richvalde siahajú do prvej polovice 14. storočia, no napriek tomu sa našli nálezy, ktoré poukazujú na to, že život na tomto území bol už v praveku v eneolitickom období. V chotári Richvaldu bol nájdený kamenný sekeromlat, ktorý je v súčasnosti uložený v zbierkovom fonde Šarišského múzea v Bardejove.

Toto územie bolo v 13. storočí majetkom uhorských kráľov spravované z hradu Šariš. Po tatárskom vpáde na naše územie sa začalo osídľovanie severného Šariša prevažne Nemcami, o čom svedčia aj nemecké názvy obcí, podobne, ako je to pri Richvalde. Iniciátorom pre vznik obce bol šoltýs, čiže dedičný richtár. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1355, keď Bardejovčania a šľachtici z Perína viedli spory o to, kto je majiteľom Richvaldu. „Pôvodne bola obec čisto katolícka, neskôr prechádzala reformáciami a rekatolizáciami. Obyvatelia sa riadili zásadou čie bolo panstvo, toho bola viera,″ hovorí o minulosti Richvaldu terajšia starostka obce Zuzana Germanová. „Celá obec bola skoro zreformovaná a inteligenciu obce tvorili buď evanjelici alebo Židia. Evanjelici boli učitelia a Židia boli skôr obchodníci,″ pokračuje starostka.

Prvá škola v obci vznikla pri fare a mala cirkevný charakter. Existovala už v 15. storočí. Učiteľmi boli kňazi. Prvá archívna zmienka o nej však pochádza až z roku 1600. Počas obdobia protireformácie sa obec rozdelila na evanjelickú väčšinu a katolícku menšinu. Rozdelilo sa aj školstvo a vznikli dve ľudové školy- Evanjelická cirkevná škola a Katolícka ľudová škola. Existencia dvoch ľudových škôl mala výrazný vplyv na vzdelanosť obyvateľov.

V prvej polovici 15. storočia bol Richvald jednou z najväčších dedín v širšom okolí Bardejova. O zániku šoltýstva chýbajú správy, no predpokladá sa, že v 18. storočí dedinu začal spravovať richtár a prísažní. Všetci boli volení len na jeden rok. Počas prvého sčítania obyvateľstva v Uhorsku sa v Richvalde zaevidovalo stotri domov, v ktorých žilo  šesťstodeväťdesiatjeden obyvateľov.

V roku 1867 po rakúsko-maďarskom vyrovnaní  obec pocítila silnú vlnu maďarizácie. Zmenil sa aj úradný názov obce na Erdővágás, čo v slovenčine znamená „rúbanisko″. Dôležitým zdrojom obživy bol les. Začiatkom 20. storočia bolo hlavným zamestnaním obyvateľov roľníctvo, chov oviec a dobytka alebo venovanie sa povozníctvu či šitiu. V 19. storočí bolo aj na tomto území vysťahovalectvo a situáciu obyvateľov, ktorí zostali doma, zhoršila začiatkom 20. storočia prvá svetová vojna. Vznik spoločného štátu s Čechmi obyvatelia vítali s vidinou na lepšiu budúcnosť. V roku 1926 v dedine vznikla obecná knižnica a v roku 1929 rozhlas.

Počas 2. svetovej vojny sa do bojov zapojilo aj niekoľko mužov z Richvaldu, napríklad Andrej Ondík, či Karol Repašský. Spolu sa zapojili aj do Slovenského národného povstania. Richvald bol spod nemeckej nadvlády oslobodený 19. januára 1945. Aj v povojnových rokoch mala obec poľnohospodársky charakter. V roku 1958 tu bolo založené jednotné roľnícke družstvo. V roku 1973 došlo k spojeniu troch obcí: Richvald, Hervartov a Šiba, a tak vzniklo spojené jednotné roľnícke družstvo „Poľana". Elektrifikovaný bol Richvald v roku 1959.

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Michaela Ždiľová

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre