Za poznaním

„Koľkí z vás trávili jesenné prázdniny doma? Myslím, že mnohí z vás. U mňa to tak ale nebolo. Jesenné prázdniny som strávil spoločne s dvojicou mojich spolužiakov, Jankou a Marošom v Bratislave. A vôbec nám nevadilo, že nemáme istý nocľah.

Čo? To už sme tu?“ Takto približne zneli moje prvé slová po tom, čo sme docestovali o pol šiestej ráno do Bratislavy. Hoci sa nikomu vstávať nechcelo, vpred nás hnal najmä kričiaci sprievodca, no aj túžba po skvelom zážitku.

Po tom, čo sme sa silou vôle dostali z vlaku a ledva sme stali na nohách, pomaly, ale isto začínal náš super deň v Bratislave. Prvé hodiny boli pre mňa, Janku a Maroša obzvlášť náročné. Po čaji v kaviarni sme sa ale rýchlo prebudili a nevedeli sme, kde ísť skôr. Po obhliadke hokejového štadióna, letiska či nákupoch v Avione, bolo už niečo popoludní. Čas letel ako voda a my sme nič nestíhali. To sme ešte ani nevedeli, koľko času strávime na hrade, pri paláci či v starom meste. Kým sme pochodili všetky miesta  a všetko si pofotili, rýchlo bol večer a nad Bratislavou sa obloha zatiahla.

Najlepšie na tom bolo, že sme nemali vybavené žiadne ubytovanie a v podstate sme mali byť na noc v Bratislave bezdomovci. „Veď to v pohode, pochodíme po meste a to nám rýchlo zbehne,“ stále sme sa snažili uistiť, že všetko je v pohode a my ubytovanie nepotrebujeme.

Ku večeru sa k nám pridala aj naša kamarátka Viky. Tá nám aj v noci poukazovala krásy Bratislavy, ako nočný výhľad zo Slavína, UFO Tower či nočný Bratislavský hrad. V pamäti mi navždy ostane nádherný výhľad z UFA. Vidieť celú Bratislavu krásne rozsvietenú bolo naozaj úžasné. Myslím, že ani jeden z nás na to nikdy nezabudne. Byť v piatok na Halloween v nočnej Bratislave bolo naozaj super. Vyzdobené ulice, ľudia v maskách a hudba hrajúca na uliciach bola naozaj úžasná.

Bolo však asi pol druhej v noci a my sme nemali silu ani chuť nič iné obzerať. Veci sme zložili u Viky, ktorá nám aj navrhla, či u nej neprespíme. Bolo to naozaj ako dar z jasného neba. Spal som približne tri hodiny, no aj tie tri hodiny mali cenu zlata. Hoci sme boli celí unavení, myslím, že na tento skvelý výlet tak skoro nezabudneme.

 

Zdieľaj článok:

Autor článku:

Denis Sopko

Komentáre

K tomuto článku neexistujú žiadne komentáre